Sociálne

Dňa 13.11.2023 vláda SR schválila Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „návrh zákona“). V súvislosti s tým vláda rovnako schválila Návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 518/2022 Z. z. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť kontinuitu a dostupnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti od 1. januára 2024, tak ako ju navrhuje pripravovaná optimalizácia nemocníc a spustiť zber dát a zber čakacích listín, s tým, aby nárok pacienta bolo možné uplatniť až od 1. januára 2025.

Dňa 15.08.2023 bolo v MPK zverejnené opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi. Cieľom je zvýšenie sumy pomoci v hmotnej núdzi, konkrétne sumy dávky v hmotnej núdzi, sumy ochrannoého príspevku, sumy aktivačného príspevku, suma príspevku na nezaopatrené dieťa a sumy príspevku na bývanie, a to koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima k 01.07.2023.

Dňa 03.08.2023 bol v MPK zverejnený návrh vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 173/2023 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v súlade s § 85 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu zmeny v zákone.

Dňa 12.07.2023 schválila vláda SR Návrh nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 93/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie spôsobenej ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny. Cieľom je finančne prispieť rodinám s deťmi, ktorým sa poskytuje príplatok k prídavku na dieťa z dôvodu, že si z objektívnych príčin nemôžu uplatňovať nárok na daňový bonus a náhradným rodičom na pokrytie zvýšených výdavkov na bývanie, energie, stravu a pod. Nariadenie je súčasťou avizovanej inflačnej pomoci a je jedným z nástrojov na zmiernenie následkov vysokej inflácie.

Dňa 28.06.2023 NRSR schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom je zabezpečiť rodičom detských onkologických pacientov finančnú podporu po ukončení onkologickej liečby ich detí po dobu maximálne jedného roka po skončení aktívnej liečby. V tomto období je pre mnohých rodičov takýchto detí nemožné zamestnať sa vzhľadom na intenzívnu starostlivosť, ktorú sú nútení poskytovať svojmu dieťaťu, no  zároveň v súčasnosti nemajú nárok na finančnú podporu od štátu.

*Článok zo Série: Problematika ochrany a vymáhania sociálnych práv, časť 1*

Prinášame odborný článok, ktorý sa venuje problematike ochrany a vymáhania sociálnych práv. Na začiatok prinášame základné informácie o sociálnych právach, pričom v ďalšej časti Série priblížime aj praktické postrehy. Ľudské práva ako také prislúchajú každému jednotlivcovi bez ohľadu na vek, pohlavie, farbu pleti, štátnu príslušnosť. Sú nezrušiteľné a neodňateľné.

Odborný článok približuje druhy podpory, ktorú je možné poskytnúť obci alebo VÚC prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu alebo obnovu zariadení sociálnych služieb.

V prvej časti tohto článku sa venujeme poskytovaniu príspevkov obcou detským domovom, ktorých zriaďovateľom nie je obec. 

Predmetom tohto článku je posúdenie otázky, či je v rozpore s právnym poriadkom, ak poskytovateľ sociálnej služby, ktorý pre svojho klienta zabezpečuje pracovnú terapiu, uzavrie s klientom pracovnú zmluvu/dohodu o výkone práce a poskytuje mu mzdu/odmenu z prostriedkov poskytnutých vyšším územným celkom.

Je vyšší územný celok oprávnený vyžadovať prostredníctvom usmernenia výročné správy od poskytovateľov služieb, ktorým VÚC poskytuje finančné príspevky v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele  a od zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, odvolávajúc sa pritom na zmluvu o poskytnutí finančného príspevku uzavretú medzi VÚC a poskytovateľom? 

Sociálny podnik môže mať rôznu právnu formu, môžu ním byť aj obce alebo samosprávne kraje.

V snahe riešiť pretrvávajúce problémy a krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb a eliminovať riziko kolapsu existujúcich zariadení sociálnych služieb, ktorý by ohrozoval základné ľudské práva a slobody prijímateľov sociálnych služieb, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravilo návrh zákona, ktorým sa s účinnosťou od 1.3.2012 zmenil zákon o sociálnych službách.

Problémy nevyriešené novelou:

Pracovnoprávne vzťahy v sociálnych službách vznikajú zväčša na základe pracovnej zmluvy medzi zamestnancom a zamestnávateľom – poskytovateľom sociálnych služieb. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v platnom znení poskytovateľom sociálnych služieb môže byť obec, právnická osoba zriadená alebo založená obcou alebo vyšším územným celkom (najmä rozpočtové organizácie) a iná osoba (najmä neziskové organizácie, občianske združenia).

Niektoré obce alebo právnické osoby obcí sú zriaďovateľmi chránených dielní alebo chránených pracovísk. Niektoré obce chránené dielne udržia, niektoré ich zánik odôvodňujú tým, že nemajú peniaze na ich ďalšiu prevádzku. Článok ponúka prehľad príspevkov poskytovaných v súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

V oblasti sociálnych služieb právny poriadok Slovenskej republiky ustanovuje povinnosť niektoré služby verejne obstarávať (agentúry podporovaného zamestnávania, sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti) a iné nie. Poskytovatelia sociálnych služieb sú registrovanými, niektoré aj akreditovanými poskytovateľmi konkrétnych služieb vo verejnom záujme. Je tým daný predpoklad, že spĺňajú základné podmienky pre poskytovanie kvalitných služieb. Poskytovanie sociálnych služieb neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb, ale aj výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za podmienok stanovených právnymi predpismi štát a samospráva financujú prostredníctvom finančných príspevkov. Autor si kladie za cieľ odpovedať na otázku, z akého dôvodu zákonodarca zakotvil niektoré sociálne služby verejne obstarávať a iné nie. Zároveň objasňuje podmienky, za akých sú samotní neverejní poskytovatelia sociálnych služieb povinní verejne obstarávať.

Daň z príjmov právnických osôb predstavuje v súčasnosti najznámejšiu priamu daň, ktorou sa zdaňuje príjem právnických osôb. Osobou, ktorá je povinná platiť daň z príjmov právnických osôb je každá právnická osoba, ktorá vykáže základ dane. Aj subjekty nezaložené za účelom podnikania, pokiaľ dosahujú zdaniteľné príjmy a vykážu základ dane, sú povinné platiť daň z príjmov, Takýmito osobami sú aj poskytovatelia sociálnych služieb.

Novela zákona o sociálnych službách (zákon č. 50/2012 Z. z. ), ktorá nadobudla účinnosť 1.3.2012 upravuje nový spôsob financovania verejných poskytovateľov zriadených alebo založených obcou a neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb – zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, denný stacionár, nocľaháreň.

Vzťahuje sa zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov na poskytovanie finančných príspevkov neverejným poskytovateľom sociálnej služby?

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z. z. je poskytovateľ pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročnou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou povinný poskytovať celodenné stravovanie. Je možné neposkytovať prijímateľovi sociálnej služby stravu, keď je na základe lekárskeho predpisu odkázaný na enterálnu výživu a nemôže prijímať normálnu stravu?

Sme prevádzkovatelia detských jaslí, ktorých prevádzka je momentálne prerušená. Sme subjekt hospodárskej mobilizácie? Mohli by sme zamestnancov využiť na prácu v karanténnom stredisku, v ktorom budú umiestnení čakatelia – budúci prijímatelia sociálnej služby a za akých podmienok? 

Vzhľadom sa súčasnú mimoriadnu situáciu ako máme riešiť potrebu vyhlásenia výberového konania na riaditeľa Domova dôchodcov ako rozpočtovej organizácie obce. Momentálne je poverený riaditeľ najdlhšie na dobu 6 mesiacov.

Je prípustné poveriť tohto riaditeľa do doby ukončenia mimoriadnej situácie bez vyhlásenia nového výberového konania?

Vzťahuje sa uložená pracovná povinnosť v núdzovom stave aj na zamestnancov sociálneho úseku a THP zamestnancov?

Mesto prevádzkuje domov seniorov, pričom príspevok na túto činnosť poberajúci od ministerstva musí ministerstvu aj vyúčtovať. Podľa § 72 ods. 5 písm. k) zákona 448/2008 Z. z. sú ekonomicky oprávnenými nákladmi aj odpisy hmotného a nehmotného majetku. Mesto vybudovanie domova seniorov financovalo časť z dotácie z fondov EU, časť z úveru, ktorý mesto spláca. Môžeme vo vyúčtovaní voči ministerstvu uplatniť plnú výšku odpisov alebo iba tú časť, ktorá nebola financovaná z prostriedkov EU?

Na verejnosti sa objavila informácia, podľa ktorej v prípade, že neverejné zariadenie sociálnych služieb dostane financie z „mimoriadnej dotácie“ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „MPSVaR SR”), o rovnakú sumu mu vyšší územný celok skráti finančné príspevky. Môžu VÚC krátiť/započítavať finančné príspevky pre neverejných poskytovateľov s „mimoriadnou dotáciou” MPSVaR SR?

Aká je správna aplikácia ustanovenia § 110p a nasl. zákona o sociálnych službách, a to hlavne prvej vety v časti „na rovnaký počet miest a v rovnakej sume?” Aplikačná prax je taká, že zariadenia sa preregistrujú z domovov sociálnych služieb na zariadenia pre seniorov, avšak nový príspevok je o 10 € na lôžko a mesiac menší.

Môže Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR alebo vyššie územné celky vyžadovať od poskytovateľov sociálnych služieb zavedenie štandardov kvality už v súčasnosti alebo až od 1.1.2016?

Môže obec vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenia iba vtedy, ak je na to vyslovene splnomocnená zákonom? Musí byť v zákone uvedená veta, napr. Podmienky poskytovania príspevku ustanoví obec vo všeobecne záväznom nariadení?

Má vyšší územný celok povinnosť poskytnúť finančný príspevok na prevádzku finančný príspevok a pri odkázanosti neverejnému poskytovateľovi /neziskovej organizácii/, ktorý prevádzkuje domov sociálnych služieb?

Je obec, právnická osoba založená alebo zriadená obcou/VÚC povinná registrovať sociálnu službu aj v prípade, že poskytuje sociálnu službu, ktorá sa neposkytuje pobytovou formou v zariadení, napr. opatrovateľskú službu?

Predmetom zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách je úprava právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách pre svoje účely ustanovuje okruh účastníkov právnych vzťahov.

Podmieňovanie poskytnutia finančného príspevku pri odkázanosti a finančného príspevku na prevádzku neverejným poskytovateľom sociálnych služieb pracovným časom ich zamestnancov.