eGovernment/eDáta

Dňa 10.09.2024 NRSR schválila zákon, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente).

Dňa 28.8.2024 bola zverejnená predbežná informácia k návrh vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky o zabezpečení prevádzky, servisu, podpory, monitoringu a hodnotenia informačných technológií verejnej správy (ďalej len „návrh vyhlášky“). Cieľom pripravovaného návrhu vyhlášky je úprava podrobností o prevádzke informačných technológií verejnej správy (ďalej len „informačné technológie“), obsahom ktorej je najmä ustanovenie úrovne servisných požiadaviek a prevádzkových incidentov a podrobností o ich nahlasovaní, spôsobe a rozsahu ich riešenia a ich uzavretí, ustanovenie kritérií na určenie úrovne kontinuity služieb verejnej správy, služieb vo verejnom záujme a verejných služieb a pre prevádzku aktív v informačných technológiách, spôsob riadenia aktív v informačných technológiách, ako aj ustanovenie rozsahu a oblasti zberu monitorovaných údajov súvisiacich s prevádzkou informačných technológií.

Dňa 26.08.2024 bol v MPK zverejnený Legislatívny zámer zákona o elektronickej verejnej správe. Cieľom je predstaviť koncepciu navrhovaných zmien v oblasti elektronického výkonu verejnej moci, ktoré si vzhľadom na ich povahu a rozsah vyžiadajú tvorbu nového zákona v tejto oblasti spoločenských vzťahov. Zároveň ide o snahu iniciovať diskusiu širokej odbornej verejnosti na účely zrevidovania a zjednodušenia právnej úpravy v oblasti e-Governmentu, a to aj v nadväznosti na skúsenosti z počiatočného obdobia aplikačnej praxe zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), s ohľadom na technologický vývoj a výhody elektronickej úradnej komunikácie.

Dňa 12.07.2024 bol v MPK zverejnený Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu. Účelom návrhu zákona je implementovať ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity (Ú. v. EÚ L 2024/1183, 30.4.2024), do právneho poriadku Slovenskej republiky a taktiež zabezpečenie nevyhnutnej právnej úpravy vyplývajúcej z aplikačnej praxe. Úpravou existujúcej právnej normy sa zvýši celková úroveň poskytovania dôveryhodných služieb na národnej úrovni, ako aj v rámci európskeho spoločenstva.

Dňa 10.07.2024 bola zverejnená predbežná informácia k návrhu vyhlášky, ktorým sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy (ďalej len „návrh vyhlášky“).

V príspevku sa zameriame na elektronický výkon základnej finančnej kontroly po novele zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite (ďalej len „zákon č. 357/2015 Z. z.“), ktorá bola vykonaná zákonom č.39/2022 Z. z. a nadobudla účinnosť 1.marca 2022.

V príspevku upozorníme na novelu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve zákonom č. 456/2021 Z. z., účinnú od 1. januára 2022. Zameriame sa na vysvetlenie, čo je elektronický účtovný záznam a aké požiadavky sú naň kladené.

Jednu z foriem podnikania fyzických osôb predstavuje samostatne hospodáriaci roľník. Základným právnym predpisom v tejto oblasti je zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní v platnom znení. Odborný článok sa venuje nevyhnutným krokom, ktorých splnenie   umožňuje fyzickej osobe vykonávať činnosť v zmysle zákona o súkromnom podnikaní ako samostatne hospodáriaci roľník.

Od 14. augusta 2019 prebieha pripomienkovanie predbežnej informácie k návrhu zákona o údajoch, ktorý ma za cieľ vytvoriť moderný dátový štát, s cieľom rozhodovania založeného na presných, ľahko dostupných a predovšetkým aktuálnych údajoch. Prípravu tohto zákona zabezpečuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPV).

V tzv. druhej vlne znižovania administratívnej záťaže došlo k rozšíreniu zoznamu údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické a právnické osoby nebudú musieť predkladať orgánom verejnej moci v papierovej podobe. Orgány verejnej moci tak budú postupne podľa delenej účinnosti zákona o byrokracii povinné získavať údaje o fyzických a právnických osobách z ďalších zdrojových registrov ako informačných systémov verejnej správy.

Dňa 1. augusta 2019 nadobudne účinnosť zákon č. 211/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci v platnom znení (ďalej ako „zákon o e-Governmente“). 

Zákonom o zaručenej elektronickej fakturácii (ďalej ako „zákon o ZEF“) dochádza k transpozícii Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní (ďalej len „smernica“) do slovenského právneho poriadku. Zákon nadobúda účinnosť 1.8.2019. Z hľadiska povinností zavádzaných zákonom o ZEF je smerodajný článok 7 smernice, v zmysle ktorého „členské štáty zabezpečia, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia prijímali a spracúvali elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou pre elektronickú fakturáciu“. Zavedenie elektronickej fakturácie iniciuje Európska únia a táto aktivita vychádza zo všeobecného konceptu rozvoja digitalizácie komunikácie a stratégie jednotného digitálneho trhu v rámci členských krajín EÚ.

Dňa 27.3.2019 bol v III. čítaní NR SR prerokovaný a schválený návrh zákona o informačných technológiách vo verejnej správe (ďalej ako „ZITVS“), ktorý ruší doteraz účinný zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy v platnom znení. Zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2019. ZITVS upravuje jednak organizáciu správy informačných technológií verejnej správy, ustanovuje základné požiadavky kladené na informačné technológie verejnej správy a ich správu, a tiež zakotvuje práva a povinnosti orgánu vedenia a orgánu riadenia (rozumejú sa ním aj obce, mestá, VÚC) v oblasti informačných technológií verejnej správy v pôsobnosti zákona. 

V obsahu tohto odborného článku sa venujeme problematike integrovaných obslužných miest občana, ktoré slúžia na uľahčenie vybavovania úradných záležitostí.

Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030 je rámcovou nadrezortnou vládnou stratégiou, ktorá definuje politiku a konkrétne priority Slovenska v kontexte už prebiehajúcej digitálnej transformácie hospodárstva a spoločnosti pod vplyvom inovatívnych technológií a globálnych megatrendov digitálnej doby.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky pripravilo odpovede na najčastejšie otázky kladené k problematike Integrovaných obslužných miest.

Akým spôsobom sa doručuje v prípade, ak účastník konania nemá aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie?

Nahrádza elektronická interaktívna úradná tabuľa klasickú úradnú tabuľu? Ak má obec elektronickú interaktívnu úradnú tabuľu je povinná zverejňovať dokumenty aj v listinnej forme?

Je potrebné v zmysle zákona o e-governmente pri vybavení žiadostí podľa infozákona vyhovením žiadosti o poskytnutie informácie a následným urobením rozhodnutia zápisom v spise, podpísať toto rozhodnutie elektronicky? 

Kto podpisuje elektronický úradný dokument (rozhodnutie správneho orgánu), ktorý sa doručuje prostredníctvom elektronickej schránky? Môže takéto rozhodnutie podpísať aj poverený zamestnanec? Ako sa vyznačuje doložka právoplatnosti na elektronickom úradnom dokumente?

Je potrebné fyzicky podpísať listinný rovnopis elektronického úradného dokumentu, ktorý sa adresátovi doručuje poštou z dôvodu, že elektronický dokument (rozhodnutie správneho orgánu) nebolo možné doručiť prostredníctvom elektronickej schránky?

Je obec povinná zverejňovať návrh záverečného účtu obce na www.slovensko.sk?

Aké dokumenty musia obce povinne zverejňovať na „CUET“?

Od kedy má orgán verejnej moci povinnosť komunikovať s fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom elektronicky? Má orgán verejnej moci povinnosť skúmať, či takýto subjekt má elektronickú schránku aktivovanú?

Je v súlade s príslušnými zákonmi SR, ak je na rozhodnutí o vyrubení miestnej dane alebo poplatku, ktoré je tlačovým výstupom z používaného IS, podpis správcu dane a pečiatka mesta v skenovanej podobe ako súčasť formulára rozhodnutia, t.j. vytlačené rozhodnutie je už úplné, nie je potrebné ho podpisovať ani pečiatkovať?

Mesto vydáva rozhodnutia, ktoré podpisuje primátor. Môže primátor splnomocniť osobu (referenta) MsÚ, ktorý by právnickým osobám takéto rozhodnutia zasielal elektronicky, teda so svojím podpisom (elektronickým podpisom referenta)? 

Je povinnosťou starostu obce ako štatútara obce mať od 1.1.2017 občiansky preukaz s čipom?

Odkedy vzniká pre obce a mestá poskytovať svoje služby elektronicky, ak ustanovenie § 60 ods. 7 Zákona o e-governmente hovorí o tom, že orgán verejnej moci je povinný splniť podmienky podľa § 4 ods. 5 do 1. marca 2017.

Udáva tento zákon pre mestá a obce aj nejaký iný termín od 1.11.2016?

Je obec/mesto povinné okrem formátu emailovej adresy meno.priezvisko vytvoriť aj iné ako napr. sekretariát, kontrolór atď.?