Životné prostredie

Novelou zákona o odpadoch č. 372/2021 z 30. septembra 2021 sa prijala nová povinnosť  týkajúca sa zabezpečenia triedeného zberu textilu. Táto povinnosť je uložená  obciam  a definuje ju  § 81 ods. 7 písm. c) v zákone o odpadoch č. 79/2015 s účinnosťou od 01. januára 2025 (ďalej „zákon o odpadoch“). Zo zákonného znenia vyplýva,  že obec je povinná zabezpečiť popri triedenom zbere papiera, plastov, kovov, skla, kompozitných obalov na báze lepenky aj triedený zber textilu. Táto povinnosť vyplýva z európskych smerníc a platí nielen pre Slovensko, ale aj pre všetky členské štáty Európskej únie. 

Právny stav k: 22.08.2024 

Pôvodnou snahou ministerstva bolo zaviesť na Slovensku triedený zber textilného odpadu ešte skôr ako je určené smernicou EÚ, a to už od januára 2024.  Túto snahu sa nepodarilo naplniť, zrejme aj z dôvodu,  že  z EÚ neboli zadefinované bližšie podrobnosti akým spôsobom nastaviť celý tento triedený zber. Aktuálne sme v situácii, že sa nielenže nepodarilo prijať podrobnejšiu legislatívu, ktorá by určovala minimálne štandardy pre funkčný systém zberu, ale ani zadefinovať  kto bude znášať finančné náklady, ktoré so zabezpečením a vykonávaním tohto triedeného zberu  vzniknú.

Dňom 15.3.2021 nadobudla účinnosť novelizácia zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorá upravuje nárok miest a obcí na nový príspevok z Environmentálneho fondu. Tento príspevok sa vytvára za účelom podpory a motivácie pre samosprávy k zavedeniu triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynské odpadu (ďalej len „BRKO“)  na svojom území.

Mestá a obce zabezpečujú údržbu obecnej verejnej zelene svojpomocne alebo externe, prostredníctvom vysúťaženej zmluvy s podnikateľským subjektom. Samosprávam nič nebráni v tom, aby časť údržby zelene mohli zveriť aj iným subjektom. Uvedené sa týka aj prípadu, ak obec má zabezpečenú údržbu verejnej zelene s podnikateľským subjektom za predpokladu, že to nevylučuje samotná zmluva uzatvorená medzi obcou a týmto subjektom. 

Obce sú často krát vlastníkmi lesných pozemkov, súčasťou ktorých je aj lesný porast (les). Z titulu vlastníctva pre obce vyplývajú nie len práva ale aj povinnosti, či už voči svojmu majetku alebo iným osobám. 

Dňa 26.4.2019 nadobudol účinnosť zákon č. 111/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde v platnom znení (ďalej ako „zákon o environmentálnom fonde“). Zmenou zákona o environmentálnom fonde sa rozšírilo účelové poskytnutie a použitie prostriedkov Environmentálneho fondu (ďalej ako „fond“). Štátna podpora vo forme poskytnutia finančných prostriedkov v oblasti starostlivosti o životné prostredie je zameraná na podporu aktivít uskutočňovaných v tých územiach a oblastiach, ktoré podliehajú osobitným formám ochrany. Primárne je finančná podpora orientovaná na základné jednotky územnej samosprávy, t. j. obce, ktoré môžu o finančné prostriedky z fondu požiadať buď individuálne alebo kolektívne. 

Prinášame Vám tretiu časť článku rozoberajúcu problematiku nakladania s odpadmi pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. 

V tomto odbornom článku sa budeme venovať problematike ochrany pred povodňami a možnosti obcí a miest riešiť túto problematiku.

V obsahu tohto odborného článku Vám chceme priblížiť postup obce pri výrube stromov v obci.

Nakladanie s odpadmi upravuje zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v platnom znení, pričom základné zásady nakladania s odpadmi sú zakotvené v § 18 tohto zákona. Ide o zásady, ktoré platia nielen pre nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, ale aj s ostatnými kategóriami odpadu.

Dňa 30.08.2021 schválila Vláda SR akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy. Zmena klímy ako fenomén 21. storočia sa stáva jednou z najväčších výziev environmentálnej politiky. Aj keď sú prejavy zmeny klímy na celom svete a v regiónoch rôzne, jej nepriaznivé dôsledky na sociálno-ekonomické a prírodné systémy sú stále významnejšie a vyžadujú si aktívne riešenie.

Obec plánuje vysadiť zeleň na obecnom majetku v rámci projektu obnovy zelene. Potrebuje túto skutočnosť ohlásiť stavebnému úradu, resp. má obec voči stavebnému úradu nejaké povinnosti ohľadom výsadby zelene?

Právny stav k: 12.08.2024

Odpoveď:

Podľa ust. § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení (ďalej len „Stavebný zákon“), stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Obec vyhlásila mimoriadnu situáciu z dôvodu zosuvu pôdy na súkromnom pozemku. Obec zabezpečuje projektovú dokumentáciu, geologický prieskum. Vodozábranné práce budú aj na súkromných pozemkoch. Môže obec všetky náklady financovať z rozpočtu?

Je obec zodpovedná za škodu na motorovom vozidle, ktoré prechádzalo po ceste I. triedy v intraviláne obce a počas toho spadol na toto vozidlo strom, ktorý rástol pri ceste?

Je povinnosťou včelára podávať hlásenie o trvalom stanovišti včelstiev každoročne alebo stačí jedno ohlásenie, ktoré sa prenáša do ďalších rokov?

Kto sa má starať o údržbu stromov v intraviláne mesta, ak sa stromy nachádzajú pri štátnej komunikácii (nie sú oddelené ani chodníkom) a stromy sú vysadené aj na pozemkoch mesta aj na pozemkoch štátu?

Ministerstvo zmenilo vyhláškou č. 170/2021 Z. z. ustanovenie o výrube suchých a odumretých stromov. je potrebné v zmysle novej vyhlášky podať žiadosť  o vydanie súhlasu  na výrub dreviny v prípade suchej alebo odumretej dreviny, ktorá môže byť nebezpečná?

Aké možnosti má obec, keď sa jedná o rôzne druhy odpadov na pozemku obyvateľov so znakmi nelegálnej skládky; dotknutí neprispôsobivý občania nespolupracujú, či nereagujú na upozornenia, sú nemajetní (v prípade uloženie sankcie, či odstránenia odpadu na ich náklady je to nevymožiteľné), vstup na pozemok neexistujúceho vlastníka je bez súhlasu tam bývajúcich obyvateľov nemožný.

Takmer 98% domácností žijúcich v bytových domoch nám predložilo čestné vyhlásenie, že kuchynský odpad kompostujú. Asi 2% domácností požiadali o vývoz spred domu. Poslanci obecného zastupiteľstva majú jednoznačný názor, že cenu služby vývozu BRKO týmto 2% domácnostiam obec uloží ako samostatnú položku. Množstvový zber zavedený nemáme. Je takýto postup správny?

Obec určilo miesto, na ktorú môžu občania vyvážať drevný odpad, ktorý následne obec likviduje štiepkovaním. Na toto miesto začali vyvážať veľké množstvá tohto odpadu miestni podnikatelia z výsledkov ich podnikateľskej činnosti. Môžeme zakázať na určené miesto ukladanie tohto odpadu podnikateľmi? Ako by mali podnikateľské subjekty tento odpad likvidovať, či skladovať?

Je obec povinná odchytávať túlavé zvieratá? Ktoré zvieratá sa považujú za túlavé zvieratá?

Obec určila v návrhu VZN, že užívateľ žumpy je povinný na výzvu obce alebo orgánu štátnej vodnej správy predložiť doklady o odvoze odpadových vôd najviac za posledné dva roky. Nemali by napísať aj na základe akého zákona? Alebo obec môže ukladať obyvateľom povinnosti, ktoré nemajú oporu v zákone?

Môže obecné zastupiteľstvo odmietnuť alebo zakázať podnikateľskú činnosť, ide o realizáciu výstavby krematória pre zvieratá. Ak áno, ako by malo znieť unesenie?

Môže mesto z príjmu z poplatkov za uloženie odpadov na skládku z Environmentálneho fondu uhrádzať zmluvnému partnerovi faktúry za zber, odvoz, zneškodnenie alebo zhodnocovanie komunálneho odpadu? Môže mesto z tohto príjmu financovať napr. výstavbu stojísk pre zberné nádoby umiestnené na verejných priestranstvách?

Kam s odpadovými olejmi?

Sme ako obec povinní zabezpečiť dočasný prístup k pitnej vode pre obyvateľov rómskych osád, ktorí si nosia vodu zo zdroja bez overenej kvality vody? 

Môže obec vo veci výrubu drevín vydať rozhodnutie – súhlas na výrub drevín, keď prebieha na súde konanie ohľadom určenia vlastníctva k pozemku, na ktorom drevina určená na výrub rastie? Žiadateľ je vlastníkom pozemku v celistvosti. 

Je možné upustiť od vyberania poplatku za zber odpadu, príp. vyberať poplatok v nižšej sume?

Podľa akého kritéria sa majú vo VZN obce prideľovať zberné nádoby pre rodinný dom, podľa počtu osôb či podľa počtu domácností?

Občania prostredníctvom petície od obce žiadajú, aby odstránila havarijný stav spôsobovaný pravidelným zaplavovaním spodnou vodou suterénnych a pivničných priestorov obytných domov. Podľa petície havarijný stav vznikol v dôsledku zvýšených vodných zrážok, ktorý spôsobuje trvalú hygienickú a zdravotnú závadnosť domov.

Musí obec riešiť problematiku spodných vôd? Uvedené by vyriešila izolácia pivničných priestorov, či muriva domov, čo obec nemôže na súkromnom majetku zabezpečiť. Petíciu podpísali aj obyvatelia obce, ktorých sa uvedený problém vôbec netýka. Má sa brať do úvahy aj ich podpis?

Obec dostala podnet na nelegálny výrub drevín. Výrub bol uskutočnený na jar 2014 a pozemky, na ktorých bol uskutočnený výrub, sú v spoluvlastníctve dvoch spolumajiteľov. Jeden užívateľ rúbal dreviny, pričom sa zistil len 1 strom nad 80 cm, ostatné sú tenšie. Má orgán ochrany prírody zmerať obvody aj tenších stromov, vypočítať aj ich spoločenské hodnoty a výsledky zisťovania zaslať ďalej orgánu ochrany prírody príslušnému na ukladanie sankcií resp. orgánom činných v trestnom konaní? Alebo počítať len s tým jedným stromom s obvodom kmeňa nad 80 cm?

Ako máme postupovať pri likvidácií kalamitného dreva, keď nás o spracovanie požiadal vlastník. K žiadosti o spracovanie kalamitného dreva doložil list vlastníctva a katastrálnu mapu. Ako má v takomto prípade obec postupovať?

Príspevok sa zaoberá možnosťou prechodu úlohy obce v oblasti preneseného výkonu štátnej správy z obce na rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu obce.

Aké kompetencie má obec v prípade pozemkov, ktoré nie sú vo vlastníctve obce a sú zarastené vysokou burinou, často alergénnou? Môže udeliť sankcie? 

Príklad z praxe sa zaoberá otázkou týkajúcou sa vykonávania triedeného zberu komunálneho odpadu.