Odpady

Dňa 23.11.2022 bol v MPK zverejnený návrh vyhlášky MŽP SR o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti. Návrh vyhlášky, ktorou sa nahrádza súčasne platná vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti, zabezpečuje naplnenia cieľa v oblasti informatizácie a elektronizácie odpadového hospodárstva. Dôvod, prečo ministerstvo nepristúpilo k jej novelizácii, ale rozhodlo sa nahradiť ju novou vyhláškou, spočíva vo veľkom rozsahu zmien, ktoré bolo potrebné vykonať v nadväznosti na elektronizáciu odpadového hospodárstva.

Ministerstvo životného prostredia SR s účinnosťou od 2. júna 2022 novelizovalo Vyhlášku č. 371/2015 Z. z., ktorá okrem iného upravuje aj podmienky zabezpečenia triedeného zberu pre papier, plasty, obaly z kovu, sklo a kompozitné obaly na báze lepenky.

S účinnosťou od 1. júla 2022 boli schválené viaceré legislatívne zmeny pri nakladaní so stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácií. Hlavným cieľom týchto zmien je odkloniť stavebné odpady zo skládok a podporiť ich zhodnotenie a recykláciu.

Od 1.1.2021, resp. s možným odkladom až od 1.7.2021, boli mestá a obce povinné zaviesť na  celom svojom území triedený zber biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov (ďalej len „BRKO“). Táto povinnosť okrem iného pre obce priniesla aj výrazné zvýšenie nákladov na odpadové hospodárstvo.

Na plecia samospráv je uložených množstvo povinností z rôznych oblastí. V tomto článku sú zhrnuté tie, ktoré sa týkajú „odpadovej“ problematiky. Niektoré sú nové, niektoré sa opakujú každý rok. Čo teda v odpadoch musia obce aktuálne plniť?

Horúcou hospodárskou témou týchto dní je ako správne nakladať s odpadom z testovania. Šťastný to zamestnávateľ, ktorý má 100 %-nú zaočkovanosť zamestnancov a nemusí sa zaoberať podobnými starosťami, no to je zrejme skôr svetlá výnimka. Všetci ostatní  organizácie, školy, škôlky, úrady, právnické osoby či drobní podnikatelia, sa povinnému testovaniu zamestnancov vyhnúť nevedia a musia čeliť mnohým problémom, ktoré so zabezpečovaním tejto povinnosti vznikajú. Napr. i problému kam vyhodiť odpad, ktorý z testovania vznikne.

Posledná novela zákona o odpadoch zo septembra 2021 prináša viac ako 90 legislatívnych zmien a niektoré z nich sa viac či menej dotýkajú aj miest a obcí. Prinášame prehľad tých najdôležitejších.

Zo znenia zákona o odpadoch vyplýva školám a školským zariadeniam od 01. júla 2020 nová povinnosť. Ide o oznamovaciu povinnosť, ktorá sa týka školou organizovaného zberu triedeného odpadu.

Zálohovanie jednorazových PET fliaš a plechoviek sa  blíži.  Predpokladaným termínom zavedenia je 1.1.2022. Od tohto termínu by na Slovensku mal začať fungovať nový systém zberu plastových a kovových nápojových obalov, od ktorého sa očakáva zvýšenie miery vytriedenia zo súčasných 60 % na 90 %.

Predchádzajúci článok sa venoval  účelu poplatku za odpad,  a ktoré náklady je možné premietnuť do jeho výšky. Bolo spomenuté, že obec by nemala dotovať odpadové hospodárstvo a mala by sa snažiť určiť výšku poplatku za odpad tak, aby boli náklady a výnosy vzájomne v rovnováhe. Definitívnym termínom na určenie výšky poplatku za odpad na nasledujúci kalendárny rok je posledné zasadnutie mestského zastupiteľstva, ktoré býva obvykle v decembri.

Náklady obcí súvisiace so zabezpečením povinností odpadového hospodárstva (ďalej len „OH“ ) a výnosy z vybratých poplatkov za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „ KO  a DSO“ ) sú veľmi úzko previazané.  Oprávnenosť nákladov a ich krytie výnosmi z vybratého poplatku je upravené dvoma zákonmi, a to zákonom o odpadoch a zákonom o poplatkoch.

V zmysle zákona o odpadoch je povinnosťou obcí zabezpečovať triedený zber aj pre kuchynské oleje a tuky z domácností. Túto povinnosť majú obce už od 1.1.2016 a nie je možné uplatňovať si nejakú výnimku na neplnenie tejto povinnosti, ako to bolo možné  v prípade zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu.

Zákon o odpadoch upravuje aj problematiku nakladania so stavebnými odpadmi, pričom rozlišuje dva zásadné pojmy, a to:

Dňa 5.5.2021 bola schválená novela zákona o odpadoch č. 216/2021, ktorá mení znenie § 16 ods. 10 týkajúce sa povinnosti váženia odpadu.

Ostáva už len pár dní k zavedeniu zberu biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov (ďalej „BRKO“). Zber tohto odpadu nemôže byť realizovaný ľubovoľným spôsobom, ale musí rešpektovať podmienky a štandardy určené vyhláškou.

Koncom roku 2020 boli v rámci novelizácie vyhlášky č. 348/2020 Z. z. zadefinované nové podmienky pre vykonávanie triedeného zberu. Tieto podmienky musia byť zabezpečené najneskôr 1. januára 2023.

Zákon o odpadoch v § 14 písm. j) ukladá držiteľovi odpadu povinnosť v určených oblastiach zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého.  Vymedzenie oblastí výskytu medveďa hnedého,  v ktorých vzniká povinnosť zabezpečiť odpad osobitným spôsobom a podrobnosti o spôsobe zabezpečenia odpadu ustanovuje Ministerstvo životného prostredia vo vyhláške.

Dňom 15.3.2021 nadobudla účinnosť novelizácia zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorá upravuje nárok miest a obcí na nový príspevok z Environmentálneho fondu. Tento príspevok sa vytvára za účelom podpory a motivácie pre samosprávy k zavedeniu triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynské odpadu (ďalej len „BRKO“)  na svojom území.

V zákone o odpadoch novelou  z roku 2019  pribudol do §13 nový bod 9, ktorý hovorí, že nemožno uložiť na skládku odpady, ktoré neprešli úpravou.  Nová vyhláška podrobnejšie špecifikuje konkrétne podmienky tohto zákazu. Návrh Vyhlášky predpokladá postupné sprísňovanie podmienok skládkovania, a to od 1. januára 2021, 1. januára 2023 a následne od 1. januára 2027.

Obec je povinná okrem zverejnenia Všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na svojom území  zverejniť aj iné dokumenty a informácie v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov.

V minulosti medzi strategické dokumenty, ktoré obec musela zverejňovať na svojom webovom sídle, patril aj Program odpadového hospodárstva obce. Od 1.1.2020 bol § 10 zákona o odpadoch zrušený a obci už nevzniká povinnosť vypracovávať a zverejňovať tento dokument.

Zriadenie malej kompostárne ani jej prevádzka nie je po administratívnej stránke zložitý proces. Pred samotným spustením prevádzky malej kompostárne treba požiadať príslušný úrad o jej povolenie.

Snahou každého mesta či obce v súčasnosti je dosiahnuť čo najvyššie % vytriedenosti, ukladať čo najmenej odpadov na skládku a dosahovať optimálne náklady na odpadové hospodárstvo. Jedným z opatrení ako tento cieľ dosiahnuť, je napríklad zriadenie malej kompostárne.

Prinášame prehľad povinností  k %-tuálnej vytriedenosti odpadu a sumár povinností na február 2021.

Prinášame praktický návod ako je možné riešiť situáciu so zmenami v problematike odpadov, ktoré sú účinné od 1.1.2021.

Prinášame Vám tretiu časť článku rozoberajúcu problematiku nakladania s odpadmi pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. 

Nakladanie s odpadmi upravuje zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v platnom znení, pričom základné zásady nakladania s odpadmi sú zakotvené v § 18 tohto zákona. Ide o zásady, ktoré platia nielen pre nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, ale aj s ostatnými kategóriami odpadu.

Dňa 24.11.2021 Vláda SR schválila program odpadového hospodárstva SR na roky 2021 – 2025. Program stanovuje základné požiadavky, ciele a opatrenia zamerané na oblasť odpadového hospodárstva. Vychádza z vyhodnotenia predchádzajúceho programu, z analýzy súčasného stavu a potrieb odpadového hospodárstva SR a z aktuálne platných právnych predpisov EÚ.

Verejný obstarávateľ požiadal Úrad pre verejné obstarávanie so žiadosťou o vydanie metodického usmernenia k uzavretiu zmlúv (na dlhšie obdobie ako sú 4 roky) na poskytovanie služieb odpadového hospodárstva, a to:

Môže obec nevyvážať odpad od neplatičov poplatku za komunálne odpady?

Majú zmeny v zákone o odpadoch vplyv na povinnosť firiem a organizácii platiť obci poplatok za komunálny odpad?

Obec by chcela zamestnať zamestnanca, ktorý by mal v pracovnej činnosti prácu s odpadmi na zbernom dvore v obci. Je možné do poplatku za komunálny odpad zahrnúť aj jeho mzdu?

V meste sú umiestnené uzamykateľné kontajnery na odpad, ku ktorým každý byt obdrží 2 kľúče zadarmo. Môže mesto vyberať poplatok ak obyvateľ kľúč stratí alebo žiada o nový?

Na samote za obcou býva rodina, ktorá platí miestny poplatok za KO avšak zberné auto tam nezachádza, takže odpad si vozia samy do obce. Je možné im na tomto základe znížiť miestny poplatok? Ďalej ako postupovať pri chalupároch, keď tvrdia, že v obci odpad netvoria a vozia si ho domov?

V obci máme problém s nebezpečným odpadom, konkrétne s likvidáciou eternitu. Niektorí občania sa dožadujú, aby obec zorganizovala zber a oslovila spoločnosť, ktorá sa likvidáciou zaoberá. Má tieto odpady riešiť obec?

Aké možnosti má obec, keď sa jedná o rôzne druhy odpadov na pozemku obyvateľov so znakmi nelegálnej skládky; dotknutí neprispôsobivý občania nespolupracujú, či nereagujú na upozornenia, sú nemajetní (v prípade uloženie sankcie, či odstránenia odpadu na ich náklady je to nevymožiteľné), vstup na pozemok neexistujúceho vlastníka je bez súhlasu tam bývajúcich obyvateľov nemožný.

Prinášame prehľad povinností, ktoré je potrebné splniť pre uplatnenie si nároku na príspevok z Environmentálneho fondu.

Môže obec predávať drevo z parku? Ide o tzv. kalamitné drevo. Bude postačovať schválenie napr. smernice o pravidlách predaja dreva, kde bude uvedený aj cenník?

Čo mám robiť ak viem, že niekto neseparuje odpad? Aké sú sankcie pri netriedení odpadu, a kde možno toto konanie oznámiť?

Takmer 98% domácností žijúcich v bytových domoch nám predložilo čestné vyhlásenie, že kuchynský odpad kompostujú. Asi 2% domácností požiadali o vývoz spred domu. Poslanci obecného zastupiteľstva majú jednoznačný názor, že cenu služby vývozu BRKO týmto 2% domácnostiam obec uloží ako samostatnú položku. Množstvový zber zavedený nemáme. Je takýto postup správny?

Obec určilo miesto, na ktorú môžu občania vyvážať drevný odpad, ktorý následne obec likviduje štiepkovaním. Na toto miesto začali vyvážať veľké množstvá tohto odpadu miestni podnikatelia z výsledkov ich podnikateľskej činnosti. Môžeme zakázať na určené miesto ukladanie tohto odpadu podnikateľmi? Ako by mali podnikateľské subjekty tento odpad likvidovať, či skladovať?

Obec určila v návrhu VZN, že užívateľ žumpy je povinný na výzvu obce alebo orgánu štátnej vodnej správy predložiť doklady o odvoze odpadových vôd najviac za posledné dva roky. Nemali by napísať aj na základe akého zákona? Alebo obec môže ukladať obyvateľom povinnosti, ktoré nemajú oporu v zákone?

Môže mesto z príjmu z poplatkov za uloženie odpadov na skládku z Environmentálneho fondu uhrádzať zmluvnému partnerovi faktúry za zber, odvoz, zneškodnenie alebo zhodnocovanie komunálneho odpadu? Môže mesto z tohto príjmu financovať napr. výstavbu stojísk pre zberné nádoby umiestnené na verejných priestranstvách?

Kam s odpadovými olejmi?

Ktoré subjekty sú povinné používať tzv. lapače tukov?

Je možné upustiť od vyberania poplatku za zber odpadu, príp. vyberať poplatok v nižšej sume?

Podľa akého kritéria sa majú vo VZN obce prideľovať zberné nádoby pre rodinný dom, podľa počtu osôb či podľa počtu domácností?

Príklad z praxe sa zaoberá otázkou týkajúcou sa vykonávania triedeného zberu komunálneho odpadu.