Články

Turecké ministerstvo životného prostredia schválilo správu EIA týkajúcu sa ťažby zlata v bani Kışladağ. Sťažovatelia sa žalobou domáhali zrušenia rozhodnutia, pričom správny súd vymenoval znalcov a vykonal miestne zisťovanie. Znalci upozornili na riziko kyslej banskej drenáže a kontaminácie podzemných vôd, no jazero po ukončení ťažby malo podľa nich hĺbku len jeden až dva metre a merania EIA boli presné, preto súd žalobu zamietol.

Najvyšší súd SR sa zaoberal právnou otázkou, kedy bol žalobca uznaný vinným za to, že viedol jazdnú súpravu s hmotnosťou nad 3 500 kg bez potrebného harmonizovaného kódu k vodičskému oprávneniu skupiny B. Za tento priestupok mu bola uložená pokuta a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá len jednej skupiny.

Najvyšší súd SR sa zaoberal právnou otázkou charakteru trváceho správneho deliktu v prípade stavebného práva, kedy stavebník bez stavebného povolenia začal s výstavbou rodinného dvojdomu a toto protiprávne konanie nebolo z jeho strany ukončené.

Obec (resp. mestská časť) vydala rozhodnutie o určení súpisného čísla pre hospodársky objekt postavený na parcele s konkrétnym parcelným číslom. Prokurátor následne napadol toto rozhodnutie, namietajúc, že stavba, pre ktorú bolo súpisné číslo pridelené, nebola jednoznačne identifikovaná: podľa kolaudačného rozhodnutia stavba stála na inom pozemku (s odlišným parcelným číslom), než je uvedené v rozhodnutí o určení súpisného čísla. Geometrické podklady v spise ukazovali, že parcely sú rôzne a nie je preukázateľné, že ide o tú istú stavbu. Správny súd aj predchádzajúce inštancie zistili, že rozhodnutie o súpisnom čísle bolo nepreskúmateľné a neodôvodnené – nebolo preukázané, že stavba, ktorej bolo priradené súpisné číslo, je totožná so stavbou uvedenou v kolaudačnom rozhodnutí.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou iniciovania miestneho referenda o odvolaní starostu obce zo strany obyvateľov obce. Konkretizoval aké podmienky musia byť splnené na vyhlásenie takéhoto referenda ako aj posudzoval subjektívnu a objektívnu.