Články

Najvyšší súd rozhodol o zmene katastrálnej hranice, v dôsledku čoho sa nehnuteľnosť daňového subjektu považovala za súčasť inej obce. Tá mu preto vyrubila daň z nehnuteľnosti, ktorú aj zaplatil. Následne však ústavný súd toto rozhodnutie pozastavil, a potom ho so spätnými účinkami zrušil, čím sa situácia vrátila do pôvodného stavu – nehnuteľnosť patrila opäť pod iné mesto. Vznikol tak spor o to, ktorý správca dane bol vlastne príslušný.

Najvyšší správny súd SR sa zaoberal právnou otázkou, kedy je hlasovací lístok neplatný a posudzoval, či môže byť hlasovací lístok neplatný aj v prípade, ak volič zakrúžkuje aj iné údaje než tie, ktoré mu vyplývajú zo zákonnej povinnosti

Ústavný súd SR riešil sťažnosť k nezákonnosti volieb. Jednou z námietok bolo, že zoznam zaregistrovaných kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva zverejnený na webovom sídle obce nebol aktualizovaný po tom, čo okresný súd rozhodol o registrácii dvoch kandidátov, ktorých miestna volebná komisia pôvodne nezaregistrovala.

Žalobkyňa kúpila pozemok od svojho právneho predchodcu. Neskôr však súd rozhodol, že pôvodná zmluva, na základe ktorej tento predchodca pozemok získal, bola absolútne neplatná. To znamenalo, že predchodca nikdy nebol skutočným vlastníkom a nemohol pozemok platne predať žalobkyni.

Prokurátor podal žalobu na správny súd, ktorou namietal nezákonnosť ustanovenia VZN obce upravujúceho odpustenie poplatku za komunálny odpad ak poplatník preukázal, že sa viac ako 90 dní v zdaňovacom období nezdržiaval na území obce, a zároveň predložil jeden z dokladov, napríklad potvrdenie o návšteve školy, o zamestnaní mimo obce, o umiestnení v zariadení sociálnych služieb alebo o výkone trestu.