Zmeny v stavebnej legislatíve – odklad účinnosti schválených zmien

Dňa 13.02.2024 Národná rada SR schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“). Primárnym dôvodom prijatia tejto legislatívy bola požiadavka oddialiť o rok, t. j. do 01.04.2025, účinnosť zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe (ďalej len „zákon o výstavbe“). Sekundárne bolo potrebné prispôsobiť režim stavebného zákona a zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní (ďalej len „zákon o územnom plánovaní“) tak, aby boli aplikovateľné súčasne a nadväzovali na seba do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe.

Vybrané zmeny:

 1. ZÁKON č. 50/1976 ZB. - STAVEBNÝ ZÁKON

 

  1. S účinnosťou od 01.04.2024 sa zrušuje celá právna úprava územného plánovania v stavebnom zákone, t. j. ustanovenia § 1 až § 31 stavebného zákona, a všetky nadväzujúce vykonávacie predpisy.
  2. Rozširujú sa možnosti pre spojenie konaní, a to tak, že v zmysle § 39a ods. 4 stavebného zákona Stavebný úrad spojí na žiadosť stavebníka územné konanie so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny alebo zo záväzného stanoviska orgánu územného plánovania“
  3. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sa v zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona stáva záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa, pričom súlad navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa sa potvrdzuje záväzným stanoviskom orgánu územného plánovania vydaným podľa osobitného predpisu.
  4. V 41 ods. 1 stavebného zákona sa precizuje právna úprava zmeny územného rozhodnutia v nadväznosti na inštitút záväzného stanoviska podľa legislatívy územného plánovania, a to tak, že stavebný úrad bude môcť z podnetu navrhovateľa nahradiť územné rozhodnutie, ktoré je právoplatné, novým územným rozhodnutím, ak je to v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou na základe záväzného stanoviska orgánu územného plánovania vydaného podľa osobitného predpisu1fd) a ak to umožňujú iné podklady pre územné rozhodnutie alebo podmienky v území. Za rovnakých okolností môže stavebný úrad nahradiť územné rozhodnutie, ktoré vydal z vlastného podnetu. Zmenu územného rozhodnutia prerokuje stavebný úrad s účastníkmi konania a dotknutými orgánmi v rozsahu, v akom sa zmena týka ich práv alebo právom chránených záujmov. Na námietky a pripomienky, ktoré sa netýkajú predmetu konania alebo o nich bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím v časti, ktorého sa zmena netýka, sa neprihliada.
  5. Vypúšťa sa pravidlo, že odkladný účinok odvolania proti územnému rozhodnutiu nemožno vylúčiť.
  6. V § 43 ods. 2 sa zavádza nová definícia súboru stavieb - viac stavieb tvoriacich funkčný Hlavnou stavbou súboru stavieb je stavba, ktorej funkcia určuje hlavný účel súboru stavieb. Súčasťou samostatne stojacej stavby sú súvisiace podzemné priestory, nadzemné konštrukcie, prípojky a technické, technologické a prevádzkové vybavenie, bez ktorých by stavba nebola kompletná a spôsobilá prevádzky.
  7. V § 55 ods. 2 sa rozširujú prípady, kedy postačí stavebnému úradu ohlásenie, a to aj pri nabíjacích staniciach pre elektromobily s výkonom do 25 kW vrátane odberného elektrického zariadenia pre nabíjaciu stanicu jej vnútornej inštalácie.
  8. V § 57 ods. 1 sa menia podmienky, za ktorých stavebný úrad určí, že namiesto ohlásenia stavby je potrebné stavebné povolenie a zároveň sa upravuje postup stavebného úradu pri podaní neúplného ohlásenia, a to tak, že ak ani po uplynutí lehoty určenej stavebným úradom na doplnenie ohlásenie nie je úplné, stavebný úrad podanie odloží a bezodkladne o odložení informuje stavebníka. Ak stavebný úrad na podklade predložených dokladov zistí, že navrhovanou stavbou by mohli byť dotknuté práva tretích osôb alebo je potrebné určiť podmienky pre uskutočnenie stavby, určí, že ohlásenú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
  9. Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa upravuje postup stavebného úradu pri zmene v osobe navrhovateľa z dôvodu právneho nástupníctva v prebiehajúcom konaní, a to tak, že stavebný úrad pokračuje v konaní s právnym nástupcom stavebníka, ak právny nástupca v priebehu konania predloží doklad preukazujúci jeho právne nástupníctvo a preukáže splnenie požiadaviek právneho vzťahu k pozemku alebo k stavbe, ktoré sú predmetom konania, v rozsahu, ktorý sa vzťahoval na pôvodného stavebníka (§ 58 ods. 6).
  10. V novom ustanovení § 58a ods. 2 sa zakotvuje povinnosť vysporiadať vzťahy k vyvolaným investíciám v čase povoľovania stavby. Ak je potrebné z dôvodu zabezpečenia komplexnosti výstavby rozšíriť žiadosť o vydanie stavebného povolenia na ďalšie stavby alebo zmeny existujúcich stavieb alebo ich stavebné úpravy, ku ktorým nemá stavebník vlastnícke alebo iné právo (ďalej len „vyvolaná investícia”), stavebník k žiadosti priloží zmluvu s vlastníkom stavby vyvolanej investície o úprave vlastníckych práv ku stavbe, o spôsobe financovania stavebných prác a o prevádzke stavby po kolaudácii. Vlastník stavby vyvolanej investície alebo pozemku, na ktorom sa stavba vyvolanej investície nachádza, má v konaní postavenie účastníka konania.
  11. V prípade konania pre povolenie súboru stavieb z dôvodu potreby spoľahlivo zistiť miestne pomery sa neumožňuje upustiť od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania (§ 61 ods. 2).
  12. V § 65 sa dopĺňajú odseky 1 a 2, v ktorých sa upravuje príslušnosť stavebného úradu v prípade povoľovania súboru stavieb, na povolenie ktorých je vecne príslušných viacero stavebných úradov. V prípade pochybností o príslušnosti stavebného úradu bude rozhodovať Úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Zároveň sa upravuje, že na žiadosť stavebníka spojí stavebný úrad stavebné konanie s konaním o odstránení stavby, ktorá sa nachádza na pozemku, kde má byť realizovaná nová stavba a ktorú je potrebné z tohto dôvodu odstrániť.
  13. V § 88a ods. 1 sa v prvej vete mení právna úprava konania o dodatočnom povolení stavby tak, že ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie o odstránení stavby pričom je povinný posúdiť možnosť dodatočného povolenia Stavebný úrad vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 60 dní, predložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby a doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.
  14. V § 88a v novom odseku 5 sa zakotvuje, že ak ide o nedokončenú stavbu, počas konania o dodatočnom povolení stavby nesmú na stavbe prebiehať žiadne stavebné práce, ak stavebný úrad neurčil Stavebný úrad umožní len uskutočnenie nevyhnutných stavebných prác, ktorých nedokončenie by ohrozilo mechanickú odolnosť a stabilitu stavby alebo jej protipožiarnu bezpečnosť, znemožnilo budúce dokončenie stavby alebo ohrozilo životné prostredie alebo zdravie ľudí alebo zvierat v okolí stavby.“
  15. Vypúšťa sa celá štvrtá časť Vyvlastnenie, § 108 až § 116, z dôvodu
    duplicitnej úpravy vyvlastnenia pre uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme obsiahnutej vstavebnom zákone, ktorá nastala v dôsledku schválenia zákona č. 282/2015 z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
  16. V § 119 ods. 3 sa upravuje, že Úrad pre územné plánovanie a výstavbu na základe návrhu obce určí, ktorá iná obec bude stavebným úradom, ak pôjde o konania podľa stavebného zákona, v ktorých táto obec bude navrhovateľom, stavebníkom, vlastníkom stavby, budúcim vlastníkom stavby podľa zmluvy o budúcej zmluve alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav alebo prác. Určenie iného príslušného stavebného úradu sa vydáva najdlhšie na obdobie 24 kalendárnych mesiacov a platí na vedenie celého konania podľa stavebného zákona a vydanie rozhodnutia vo veci, ak konanie začalo v tomto období. Ustanovenia § 77 stavebného zákona (príslušnosť pre vedenie kolaudačného konania) nie sú touto právnou úpravou dotknuté.
  17. V ďalších ustanoveniach zákona sa vypúšťajú ustanovenia považované za obsoléntne vzhľadom na nový informačný systém, ako aj niektoré ustanovenia týkajúce sa územnoplánovacej dokumentácie s ohľadom na novú komplexnú úpravu územného plánovania.
  18. V § 139b sa upravuje definícia jednoduchej stavby, za ktorú sa považuje aj bytová budova, ktorej zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, má jedno nadzemné podlažie a môže mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie alebo má dve nadzemné podlažia s plochou strechou a môže mať aj podzemné podlažie.
  19. V § 140a sa precizuje vymedzenie a postavenie obce ako dotknutého orgánu, pričom sa výslovne odkazuje na obsah územnoplánovacej dokumentácie v rozsahu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o územnom plánovaní.
  20. V prípade spojenia konaní sa zachováva postavenie všetkých dotknutých orgánov z územného a stavebného konania (§ 140b ods. 3).
  21. Do stavebného zákona sa vkladá nová právna úprava tzv. preskúmania spôsobilosti stavby na užívanie (§ 140d) Stavebný úrad na žiadosť vlastníka stavby preskúma spôsobilosť stavby na užívanie, ak ide o stavbu zhotovenú a užívanú bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním od januára 1990 do 31. marca 2024 a vlastník stavby preukáže skutočnosti vymedzené v tomto ustanovení. Podľa dôvodovej správy má uvedené umožniť vyporiadať aj dlhodobo pretrvávajúci nelegálny stav v prípadoch, kedy štátne orgány o nelegálnosti nemajú vôbec vedomosť a následne usporiadať aj vzťahy voči obciam z hľadiska možnosti vyberať následne za takéto stavby daň z nehnuteľností.

 

  1. ZÁKON č. 200/2022 Z. Z. O ÚZEMNOM PLÁNOVANÍ

V nadväznosti na zmeny stavebného zákona sa upravujú aj vybrané ustanovenia zákona o územnom plánovaní, napr.:

  1. Upravuje sa v § 5 písm. v) definícia verejného záujmu,
  2. Z § 22 ods. 5 sa vypúšťa ustanovenie, že záväzná časť územného plánu obce alebo územného plánu mikroregiónu je podmienkou poskytnutia prostriedkov z rozpočtu verejnej správy na investičné zámery na území obce.
  3. Ďalej sa v § 22 ods. 5 spresňujú podklady, z ktorých vychádza záväzné stanovisko v prípade dohodnutých odchýlok, a to tak, že podkladom pre vydanie záväzného stanoviska z hľadiska súladu navrhovanej stavby zo záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie je v takom prípade záväzná časť územného plánu obce alebo územného plánu mikroregiónu s dohodnutými odchýlkami.
  4. V § 24 ods. 9 sa dopĺňa orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné stanovisko medzi subjekty, ktoré budú informované o vydaní nového záväzného Orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné stanovisko nemusí byť stavebným úradom a má možnosť nové stanovisko úradu napadnúť na súde.
  5. Náklady spojené s obstaraním územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov sú náklady orgánu územného plánovania, ktorý ich obstaráva. Orgán územného plánovania môže požadovať čiastočnú alebo úplnú úhradu nákladov za obstaranie územnoplánovacej dokumentácie od orgánov štátnej správy, orgánov samosprávnych krajov, obcí, fyzických osôb alebo právnických osôb, z ktorých podnetu sa obstaráva, alebo ktorých potreba vyvolala obstaranie územnoplánovacej dokumentácie alebo územnoplánovacích podkladov.
  6. Rozsiahlejšie sa menia a dopĺňajú ustanovenia § 30 o stavebnej uzávere.
  7. V § 31 ods. 14 sa dopĺňa, že v prípade rozporov pri prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie môže nadradený dotknutý orgán potvrdiť alebo zmeniť stanovisko dotknutého orgánu.
  8. Upravujú sa prechodné ustanovenia obsiahnuté v § 40 a dopĺňajú sa aj osobitné prechodné ustanovenia účinné od 01.04.2024.

V súvislosti s vyššie uvedenými zmenami a posunom účinnosti novej stavebnej legislatívy boli súčasne schválené zmeny aj v ďalších právnych predpisoch, ktoré nie sú detailne predmetom tejto správy, a to:

  • Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
  • Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
  • Zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie
  • Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách
  • Zákon č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
  • Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe
  • Zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy
  • Zákon č. 272/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.

Účinnosť: 01.04.2024 s výnimkami

Schválené znenie zákona

Sprievodná dokumentácia