Ústavný súd SR z 3.2.2011 - Poskytovanie informácii vo vzťahu k princípu dobrej verejnej správy

Sťažovateľ sa podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám obrátil na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) so žiadosťou o sprístupnenie informácií.

Ministerstvo školstva rozhodnutím žiadosti sťažovateľa nevyhovelo „s odôvodnením, že informácie nemá v požadovanej forme k dispozícii, pretože predmetom žiadosti nie sú existujúce informácie, ale by bolo nutné vypracovanie nových informácií“.

Sťažovateľ rozhodnutie ministerstva školstva napadol rozkladom, ktorý ministerstvo školstva rozhodnutím  zamietlo. V odôvodnení rozhodnutia o podanom rozklade ministerstvo školstva uviedlo, že požadované informácie „môžu byť súčasťou konkrétneho spisu, avšak skutočnosť, že sa jedná o konkrétny prípad podľa žiadateľom zadaných kritérií, nie je nijakým osobitným spôsobom evidovaná v akomkoľvek automatizovanom informačnom systéme alebo v inej (písomnej) evidencii“. Podľa sťažovateľa však „v ďalšej časti rozhodnutia... žalovaný pripúšťa, že požadované informácie by bolo možné vyhľadať, avšak vzhľadom na množstvo spisov, ktoré by bolo potrebné preskúmať, považuje vybavenie žiadosti žalobcu v zákonnej lehote za technicky nemožné“. Ministerstvo školstva neakceptovalo ani požiadavku sťažovateľa na nariadenie ústneho pojednávania, pretože „žiaden právny predpis explicitne neukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie vo veciach sprístupňovania informácií... Takéto nariaďovanie by napokon bolo kontraproduktívne, pretože by podstatne sťažilo naplnenie účelu zákona o slobode informácií, ktorým je najmä rýchle a účinné informovanie verejnosti.“.