Ústavný súd SR z 14.11.2018 - Právo občana na informácie vs. právo na ochranu osobnosti verejného činiteľa

Predmetom konania pred všeobecnými súdmi bolo rozhodovanie o ochrane osobnosti starostu obce , ktorý bol/je v tomto konaní žalobcom. Sťažovatelia sú v týchto konaniach v postavení žalovaných a podľa obsahu žaloby žalobcu zasiahli jeho osobných práv tým, že v liste adresovanom obecnému zastupiteľstvu kritizovali postup starostu pri zadaní zákazky riešenia havarijného stavu základnej školy v obci, tvrdiac, že jeho postup bol opakovane nezákonný.

Sťažovatelia doručili prostredníctvom starostu obce obecnému zastupiteľstvu podanie označené

ako "Upozornenie na nezákonnosť postupu starostu obce pri postupe zadania zákazky"a "Riešenie havarijného stavu Základnej školy ",v ktorom poukázali na možné porušenie zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) v súvislosti s uzavretím zmluvy o dielo medzi obcou a obchodnou spoločnosťou , na opravu budovy miestnej školy, čo odôvodnili poukazom na zákon o verejnom obstarávaní, judikatúru súdov a rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie.

Podanie sťažovateľov bolo predmetom mimoriadnej schôdze obecného zastupiteľstva. Po oboznámení poslancov s obsahom podania sťažovateľov oboznámil starosta poslancov aj so stanoviskom advokáta k podaniu sťažovateľov, z ktorého vyplývalo, že podanie sťažovateľov je zavádzajúce a že sťažovatelia sa svojím konaním mohli dopustiť trestných činov krivého obvinenia, ohovárania a poškodzovania cudzích práv. Obecné zastupiteľstvo následne prijalo uznesenie, ktorým vzalo na vedomie podanie sťažovateľov, konštatovalo, že bolo dostatočne oboznámené s postupmi súvisiacimi s realizáciou projektu rekonštrukcie základnej školy, súhlasilo s pokračovaním stavebných prác a zároveň poverilo starostu, aby sťažovateľa vyzval na ospravedlnenie, a v prípade, že sa sťažovateľ neospravedlní, aby starosta vec riešil súdnou cestou.

Starosta sa podaním okresnom súde domáhal ochrany svojich osobnostných práv podľa § 11 a nasl. zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), do ktorých malo byť zasiahnuté podaním sťažovateľov adresovaným obecnému

zastupiteľstvu a tiež podaním trestného oznámenia. Okresný súd rozsudkom  rozhodol, že sťažovatelia sú povinní zaslať starostovi doporučenou poštou ospravedlnenie, a taktiež mu zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 €. Proti rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, v ktorom namietali okrem iného to, že okresný súd rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom, „dotváral“ si dôkazy, v odôvodnení svojho rozsudku sa odvolával iba na dôkazy svedčiace v ich neprospech a že vec nesprávne právne posúdil. Sťažovatelia tiež tvrdili, že okresný

súd ignoroval judikatúru všeobecných súdov, ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), vôbec sa nevenoval otázke porušenia ich práva na slobodu prejavu, ich petičného práva, ako ani otázke porušenia ich ďalších práv. 

Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol o odvolaní sťažovateľov tak, že rozsudok okresného súdu v časti potvrdil a v časti, v ktorej okresný súd žalobu vo zvyšku nemajetkovej ujmy zamietol, ponechal nedotknutý. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu a obmedzil sa na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. 

Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietali porušenie ich základných práv a Ústavy SR rozsudkom krajského súdu.