Súdny dvor Európskej únie z 2.7.2020 - Definícia “miesta na oddych“ chránených živočíchov

Realitný investor, zamestnávateľ IE, začal práce na stavbe budovy na pozemku, na ktorom sa usídlil škrečok poľný. Vlastník tohto pozemku, ktorý o tejto situácii vedel, o tom informoval tohto realitného investora, ktorý pred začatím prác oslovil odborníka na životné prostredie. Tento odborník tak vypracoval mapu vchodov do nôr škrečka poľného a v konkrétnom sektore určil, či sú nory obývané alebo nie.

Pred uskutočnením prác uvedený realitný investor nechal odstrániť vegetačnú vrstvu, vyčistiť stavebné miesto a vytvoriť stavenisko v bezprostrednej blízkosti vchodov do nôr škrečka poľného (ďalej len „škodlivé opatrenia“). Odstránenie vegetačnej vrstvy malo konkrétne za cieľ premiestniť škrečka poľného vyskytujúceho sa na plochách, kde sa uskutočňovali stavebné činnosti, na plochy, ktoré boli pre neho osobitne chránené a vyhradené. O predchádzajúce povolenie škodlivých opatrení sa však u príslušného orgánu nepožiadalo a v dôsledku toho sa toto povolenie pred začatím prác nezískalo. Navyše boli zničené aspoň dva vchody do nôr.

Mestská správa mesta Viedeň sa preto domnievala, že IE bol ako zamestnanec tohto realitného investora zodpovedný za poškodenie alebo zničenie miest na oddych a miest na párenie škrečka poľného, a uložila mu pokutu, ktorú možno v prípade jej nezaplatenia premeniť na trest odňatia slobody.

IE podal na Verwaltungsgericht Wien (Správny súd Viedeň, Rakúsko) žalobu proti uloženiu tejto pokuty najmä z dôvodu, že škrečok poľný jednak nevyužíval svoje nory v čase vykonania škodlivých opatrení a jednak, že tieto opatrenia neviedli k poškodzovaniu alebo ničeniu miest na oddych alebo miest na párenie tohto živočíšneho druhu.

Vnútroštátny súd sa v tejto súvislosti pýta na výklad článku 12 ods. 1 písm. d) smernice o „biotopoch“ (ďalej ako „Smernica“). Poukazuje na potrebu presne vymedziť pojmy, ktoré toto ustanovenie obsahuje, ako sú pojmy „miesto na oddych“, „miesto na párenie“, „poškodzovanie“ a „ničenie“, keďže porušenie vnútroštátneho ustanovenia, ktorým sa preberá článok 12 ods. 1 písm. d) uvedenej smernice, môže viesť k trestným sankciám. Vnútroštátny súd sa najmä domnieva, že úvahy formulované Európskou komisiou v jej usmerneniach o prísnej ochrane živočíšnych druhov, o ktoré má Spoločenstvo záujem podľa smernice o „biotopoch“ sú nepresné a v rámci výkladu uvedeným pojmov ponechávajú veľkú mieru voľnej úvahy.