Nový zákon o elektronických komunikáciách v MPK

Dňa 19.02.2021 bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní (ďalej ako „MPK“) zverejnený zákon o elektronických komunikáciách (ďalej ako „Zákon“).

Právny stav k: 19.02.2021

Zákona transponuje do právneho poriadku SR smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa ustanovuje Európsky kódex elektronických komunikácií.[1]

Predmetom Zákona je regulácia a rozvoj trhu v oblasti elektronických komunikácií, podmienky poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb a pridružených prostriedkov a pridružených služieb, ochrana hospodárskej súťaže a ochrana práv užívateľov a ich ďalší rozvoj, určenie práv a povinnosti týkajúcich sa budovania elektronických komunikačných sietí a prístupu k pasívnej infraštruktúre, stanovenie podmienok používania koncových zariadení.

Cieľom Zákona je zabezpečiť rozvoj sektora elektronických komunikácií a tým efektívne poskytovanie a prístup fyzických osôb a právnických, osôb ku kvalitným, cenovo prijateľným a  bezpečným elektronickým komunikačným službám a sieťam, efektívne využívanie frekvenčného spektra a ochranu koncových užívateľov v oblasti elektronických komunikácií a podporiť udržateľnú a efektívnu hospodársku súťaž, budovanie a využívanie vysokokapacitných elektronických komunikačných sietí, investície a inovácie v oblasti elektronických komunikácií a rozvoj trhu v odvetví elektronických komunikácií.

Úrad[2] vykoná najneskôr do 21. decembra 2023 a potom najmenej každé tri roky  geografický prieskum pokrytia územia Slovenskej republiky elektronickými komunikačnými sieťami schopnými poskytovať širokopásmové pripojenie. Takto spracovaný zoznam úrad zverejní a vyzve ostatné podniky a iné subjekty, ktoré by sa potenciálne mohli podieľať na výstavbe siete (orgány verejnej správy, štátne inštitúcie, obce), aby predložili úradu svoje návrhy, resp. zámery vybudovať v niektorej z geografických oblastí vysokokapacitnú sieť alebo realizovať modernizáciu existujúcich sietí tak, aby prostredníctvom týchto sietí bolo možné zabezpečiť pripojenie s rýchlosťou najmenej 100 Mbit/s.

Cieľom takejto výzvy je určiť konečný zoznam oblastí, pri ktorých podniky alebo orgány verejnej správy, štátne inštitúcie alebo obce deklarovali svoj záujem vybudovať vysokokapacitnú sieť alebo realizovať modernizáciu existujúcich sietí a na základe tohto zoznamu určiť tie oblasti, ktoré nie sú predmetom záujmu budovania takýchto sietí.

Zákon je zameraný na dosiahnutie troch hlavných cieľov, a to:

1)      podpora hospodárskej súťaže,

2)      rozvoj vnútorného trhu a

3)    ochrana záujmov koncových užívateľov, zabezpečiť v čo najväčšej miere prístup k vysokokapacitným sieťam a ich využívanie všetkými občanmi a podnikateľskými subjektmi za primeranú cenu, pri zachovaní možnosti výberu, účinnú a spravodlivú hospodársku súťaž, inovácie, efektívne využívanie frekvenčného spektra, uplatňovanie spoločných pravidiel v rámci Európskej únie a predvídateľných regulačných prístupov.  

Zákon taktiež vytvára predpoklady pre rozvoj hospodárskej súťaže prostredníctvom efektívnej miery investovania do novej a existujúcej infraštruktúry, podporeného reguláciou potrebnou na dosiahnutie účinnej hospodárskej súťaže v maloobchodných službách.[3]

Najvýznamnejšie zmeny, ktoré zákon zavádza v porovnaní s pôvodnou legislatívnou úpravou sa týkajú:

1. definícií pojmov,
2. harmonizácie správy frekvenčného spektra a čísel v záujme ich efektívneho využívania, podpory konkurencie a maximalizácie úžitku pre spotrebiteľa,
3. podmienok spoločného používania prvkov elektronických komunikačných sietí v záujme vytvorenia podmienok pre budovanie sietí a podmienok pre vznik konkurencie založenej na infraštruktúre,
4. podmienok týkajúcich sa prístupu do miestnych rádiových sietí a budovania bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom,
5. podmienok týkajúcich prístupu do elektronických komunikačných sietí a prepojenia elektronických komunikačných sietí,
6. ex ante regulácie hospodárskej súťaže v sektore elektronických komunikácií, najmä definície nadnárodného trhu, nadnárodného dopytu a ukladania povinností podnikom s významným vplyvom na relevantnom trhu, napríklad možnosti podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu dobrovoľne sa zaviazať k splneniu určitých záväzkov s cieľom eliminovať reguláciu zo strany Úradu pre reguláciu  elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „úrad“), povinností, ktoré súvisia s prechodom na vysokorýchlostné siete a regulácie podnikov poskytujúcich výlučne veľkoobchodné služby,
7. rozsahu definície univerzálnej služby a
8. posilnenia ochrany spotrebiteľov v súvislosti s využívaním elektronických komunikačných služieb.        

V neposlednom rade zákon upravuje práva a povinnosti spotrebiteľov, práva a povinnosti podnikateľských subjektov pôsobiacich v sektore elektronických komunikácií a kompetencie orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií, ktorými sú úrad a Ministerstvo dopravy a výstavby SR.[4]

MPK končí dňa 12.03.2021.

Sprievodná dokumentácia 

Mgr. Vladimír Fujak

[1] Smernica je súčasťou Stratégie pre jednotný digitálny trh v Európe a reaguje na vývoj a zmeny na trhu elektronických komunikácií vyvolané zavádzaním a používaním nových technológií, nárastom dopytu po online službách a potrebou rozšírenia pripojenia k vysokorýchlostnému internetu pre čo najväčší okruh užívateľov, ktoré nastali od ostatnej zmeny regulačného rámca pre elektronické komunikácie v roku 2009.

[2] Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

[3] Efektívna úroveň hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre predstavuje taký rozsah paralelne existujúcej infraštruktúry, ktorá umožní investorom dosahovať primeranú návratnosť investícií, vychádzajúcu z odôvodnených očakávaní vývoja trhových podielov.

[4] Predložený návrh zákona ruší zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.