Nezákonná štátna pomoc odpísaním dlhu daňovým úradom
V období od novembra 2002 do novembra 2003 sa obchodnej spoločnosti umožnilo niekoľkokrát odložiť daňový dlh vzniknutý na spotrebnej dani. V dôsledku finančných ťažkostí bola spoočnosti odňatá licencia a dostala sa do predĺženia. V roku 2004 bol podaný návrh na začatie vyrovnávacieho konania. Celkový dlh dosahoval približne 644,6 milióna SKK, z toho daňový dlh predstavoval 640,8 milióna SKK.
Krajský súd potvrdil vyrovnanie, podľa ktorého pohľadávka daňovej správy mala byť uspokojená do výšky 35%. Komisii bola podaná sťažnosť ohľadom údajnej nezákonnej štátnej pomoci v prospech spoločnosti.
V roku 2006 Komisia prijala rozhodnutie 2007/254/ES týkajúce sa štátnej pomoci poskytnutej SR v prospech spoločnosti. V rozhodnutí Komisia uviedla, že odpísanie dlhu odsúhlasené miestnym daňovým úradom v rámci vyrovnania predstavuje štátnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom.
Komisia preskúmala otázku, či miestny daňový úrad tým, že súhlasil s návrhom na vyrovnanie a dôsledku toho s odpustením 65% svojej pohľadávky, sa voči Frucona Košice správal ako súkromný veriteľ v trhovom hospodárstve. Zároveň spresnila, že postavenie daňového úradu bolo nezvyčajne silné, keďže sa nachádzal vo výhodnejšom právnom a hospodárskom postavení ako súkromní veritelia.
Pokiaľ ide o kritérium súkromného veriteľa, uplatnenie tohto kritéria závisí od toho, či dotknutý členský štát poskytol hospodársku výhodu podniku inak, než vo svojom postavení orgánu verejnej moci, pričom členský štát, v prípade pochybností je povinný jednoznačným spôsobom preukázať, že vykonanie opatrenia vyplývajú z jeho postavenia súkromného hospodárskeho subjektu na trhu.
Komisia vo svojom rozhodnutí uviedla, že nebolo splnené kritérium súkromného veriteľa a SR priznala výhodu, ktorú by nemohla získať za trhových podmienok.
V roku 2014 Frucona Košice podala do kancelárie Všeobecného súdu žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia. Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Komisia proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie. Súdny dvor EÚ odvolanie zamietol ako nedôvodné a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konala.