Kompenzácia za škody v chránených oblastiach
Spoločnosť kúpila dve nehnuteľnosti v chránenej prírodnej rezervácii, ktorá bola následne v roku 2005 zahrnutá do sústavy Natura 2000. V roku 2017 spoločnosť podala na úrad na ochranu životného prostredia žiadosť o vyplatenie kompenzácie za škody spôsobené na akvakultúre vtáctvom a inými chránenými živočíchmi. Tento orgán túto žiadosť zamietol z dôvodu, že spoločnosti už bola priznaná celková suma zodpovedajúca pravidlu de minimis vo výške 30 000 eur.
Proti tomuto rozhodnutiu podala spoločnosť žalobu na súd, pričom tvrdila, že kompenzácia za škody spôsobené na akvakultúre chránenými živočíchmi vzhľadom na svoju kompenzačnú povahu nepredstavuje štátnu pomoc.
Za týchto okolností súd prerušil konanie a položil SDEÚ otázky:
- Umožňuje právo na spravodlivú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zaručeného článkom 17 [Charty], aby kompenzácia poskytnutá štátom za straty spôsobené na akvakultúre na území sústavy Natura 2000 vtáctvom chráneným podľa smernice [o vtáctve] bola podstatne nižšia ako skutočne vzniknuté straty?
- Predstavuje kompenzácia poskytnutá štátom za straty spôsobené na akvakultúre na území sústavy Natura 2000 vtáctvom chráneným podľa smernice [o vtáctve] štátnu pomoc v zmysle článkov 107 a 108 ZFEÚ?
- V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: uplatňuje sa na kompenzáciu, o akú ide vo veci samej, horná hranica pomoci de minimis vo výške 30 000 eur stanovená v článku 3 ods. 2 nariadenia č. 717/2014?