Kal z odpadových vôd kvalifikovaný ako odpad?

Súdny Dvor EÚ rozhodoval o prejudiciálnych otázkach v spore, ktorý sa týka spoločnosti A, ktorá prevádzkuje veľké priemyselné zariadenie na výrobu papiera a celulózy. Na tomto mieste sa nachádza aj čistiareň odpadových vôd, ktorú spoločne prevádzkujú spoločnosť A spoločnosť B, ktorá spracováva odpadovú vodu z výroby papiera a celulózy, ako aj komunálne odpadové vody.

Pri spracovaní týchto odpadových vôd, ktoré stanovuje vnútroštátne právo, sa vytvára čistiarenský kal. Tento kal tvoria látky pochádzajúce z priemyselných odpadových vôd a zároveň látky pochádzajúce z komunálnych odpadových vôd. Čistiarenský kal, ktorý v čistiarňach odpadových vôd takto vznikne,  je následne spaľovaný v kotle spoločnosti A a v spaľovni zvyškového odpadu prevádzkovaného spoločnosťou B a para získavaná na účely energetického zhodnocovania sa používa pri výrobe papiera a celulózy.

Regionálna správa po rozsiahlom vyšetrovacom konaní zistila, že úpravy na kotle spoločnosti A a na spaľovni zvyškového odpadu, ktorej vlastníkom je subjekt B, podliehali povinnosti získať povolenie.

Uvedená správa sa domnievala, že je pravda, že čistiarenský kal určený na spaľovanie pochádza z väčších častí, t. j. približne z 97 %, z procesu výroby papiera, a že pokiaľ ide o túto časť, možno pripustiť, že je „vedľajším produktom“.

Keďže podľa vnútroštátnej judikatúry neexistuje hranica de minimis na kvalifikáciu látky ako „odpadu“, treba vychádzať zo zásady, podľa ktorej celý čistiarenský kal spaľovaný v priemyselných zariadeniach spoločností A aj B treba kvalifikovať ako „odpad. Obe spoločnosti podali proti tomuto rozhodnutiu žalobu na vnútroštátny súd.

Rozsudkom tento súd vyhovel žalobe spoločnostiam, na ktorý bol podaný opravný prostriedok „Revision“ proti tomuto rozsudku, tento rozsudok zrušil rozsudkom a vrátil vec vnútroštátnemu súdu.

Najvyšší správny súd (Rakúska) uvádza, že domáca právna úprava stanovuje v súlade s článkom 5 smernice 2008/98 podmienky, ktoré treba splniť na to, aby látka alebo vec, ktoré sú síce výsledkom výrobného procesu, ale nie sú jeho hlavným cieľom, mohli byť kvalifikované ako „vedľajší produkt“, a nie ako „odpad“. Z tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o látku alebo vec, ktoré vznikajú počas výrobného procesu.

Vnútroštátny súd sa pýta, či, čistiarenský kal pochádzajúci zo spoločného spracovania odpadových vôd priemyselného a komunálneho pôvodu predstavuje „odpad“ v zmysle práva Únie. Tento súd zdôrazňuje, že ak by čistenie odpadových vôd nepatrilo do výrobného procesu, nebola by dodržaná jedna z rozhodujúcich podmienok existencie vedľajšieho produktu.