K fiktívnym rozhodnutiam VÚC

Predmetom článku je posúdenie právnej podstaty tzv. fiktívnych rozhodnutí v rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám ako i následky jeho "vydávania".

Právny stav: k 11.10.2012

V dnešnej dobe sa často stretávame s prípadmi, kedy vyššie územné celky odmietajú žiadosti o sprístupnenie informácie na prvom stupni a následne, ak žiadateľ podá odvolanie voči tomuto rozhodnutiu, vyššie územné celky žiadne rozhodnutia nevydávajú, nakoľko ak nerozhodnú o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania, predpokladá sa, že odvolací orgán vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové napadnuté rozhodnutie potvrdil (tzn. vydal tzv. fiktívne rozhodnutie). Tento postup má však aj svoje nevýhody, na ktoré v tomto článku poukážem.

Ako je uvedené v § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v platnom znení (ďalej len „zákon o slobode informácií“) odvolanie sa podáva do 15 dní od odmietnutia poskytnúť informáciu alebo od márneho uplynutia lehoty povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať a rozhoduje o ňom nadriadený povinnej osoby; ak ide o rozhodnutie obecného úradu, je ním starosta (primátor) a o odvolaní proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, ktoré je napadnuteľné len rozkladom, rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v platnom znení (ďalej len „zákon o slobode informácií“) odvolací orgán (tzn. v prípade VÚC predseda samosprávneho kraja) rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak však predseda v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

V nadväznosti na vyššie uvedené, samosprávny kraj preskúmava rozhodnutie úradu samosprávneho kraja na úrovni predsedu. Ak predseda žiadne rozhodnutie o odvolaní, ktoré podal žiadateľ nevydá, má sa za to, že rozhodnutie úradu samosprávneho kraja potvrdil. Takéto rozhodnutie (tzv. fiktívne) alebo ak sa predseda rozhodne vydať rozhodnutie o odvolaní, ktorým potvrdí rozhodnutie úradu samosprávneho kraja, tzn. rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa § 244 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“).

V tejto súvislosti však poukazujeme na tú skutočnosť, že na konanie VÚC ako povinnej osoby sa v prípade rozhodovania o ne/sprístupnení informácie v zmysle § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“).

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné súdom pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods.2, písm. d) OSP. Tzn. ak žiadateľ podá predsedovi samosprávneho kraja následne žalobu o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia, súd toto fiktívne rozhodnutie zruší a vráti predsedovi na ďalšie konanie z dôvodu absencie náležitostí stanovenými § 47 Správneho poriadku. Tým vzniknú v konečnom dôsledku samosprávnemu kraju zvýšené náklady, nakoľko samosprávny kraj bude v takom prípade ako neúspešná strana v spore uhradiť trovy konania.

Ako vyplýva aj z judikatúry súdov výrok právneho rozhodnutia je jadrom celkového rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti a musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobode informácií, ale naopak jeho účelom bolo poskytnúť ochranu tomu, kto sa bránil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií pred nečinnosťou.

JUDr. Martina Palušková, advokát