Daň z prevádzkovania stávkových terminálov nepredstavuje „technický predpis“
Na Súdny dvor EÚ bol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ. Konanie sa týkalo výkladu článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti. Návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťami Admiral Sportwetten GmbH, Novomatic AG a AKO Gastronomiebetriebs GmbH (ďalej spolu len „Admiral a i.“) na jednej strane a Magistrat der Stadt Wien (Magistrát mesta Viedeň) (ďalej len „magistrát mesta Viedeň“) na druhej strane, týkajúceho sa zaplatenia dane zo stávkových terminálov (ďalej len „sporná daň“). Admiral a i. vykonáva činnosti spojené s prevádzkovaním stávkovacích terminálov. Presnejšie Admiral Sportwetten inštaluje tieto terminály, Novomatic je ich vlastníkom a AKO Gastronomiebetriebs je vlastníkom priestoru používaného na prevádzkovanie týchto terminálov.
Admiral a i. obrátili na magistrát mesta Viedeň s cieľom stanoviť výšku spornej dane na 0 eur z dôvodu, že neexistuje daňová povinnosť. Magistrát mesta Viedeň stanovil výšku tejto dane, ktorú majú Admiral a i. zaplatiť za september a október 2016, na 350 eura za mesiac a terminál. Admiral a i., a to každý z nich, podali proti týmto rozhodnutiam žaloby, pričom tvrdili, že pravidlá týkajúce sa stávkovacích terminálov obsiahnuté vo WWAG predstavujú technické predpisy, ktorých návrh mal byť okamžite oznámený Komisii v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice 2015/1535. Spolkový finančný súd, Rakúsko uvedené žaloby zamietol a konštatoval, že uvedené predpisy nie sú technickými predpismi. Vnútroštátny súd sa domnieval, že hoci WWAG - zákon spolkovej krajiny Viedeň o výbere dane zo stávkových terminálov odkazuje na stávkovacie terminály, neupravuje konkrétne charakteristiky stávkovacích terminálov, takže nepredstavuje „technickú špecifikáciu“. Najvyšší správny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 1 smernice [2015/1535] vykladať v tom zmysle, že ustanovenia [WWAG], ktoré upravujú daň z prevádzky stávkovacích terminálov, sa majú považovať za ,technické predpisy‘ v zmysle tohto článku?