Cirkevné inštitúcie a športové kluby vs. oslobodenie od dane z nehnuteľností a štátna pomoc

Predmetom konania bolo oslobodenie od obecnej dane z nehnuteľností v prípadoch nehnuteľností užívaných nekomerčnými subjektmi na osobitné účely.  Žalobca (majiteľ turistického ubytovacieho zariadenia) sa obrátil na Komisiu s tým, že zavedenie oslobodenia od miestnej dane z nehnuteľností v prospech nekomerčných subjektov, ktoré vykonávali  výhradne sociálnu, zdravotnú, vzdelávaciu, ubytovaciu, kultúrnu, športovú, náboženskú činnosť, a ktoré sa rozšírilo aj na uvedené činnosti „bez ohľadu na ich prípadný komerčný charakter“, predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom.

Okrem toho, žalobca upozornil Komisiu na právne predpisy o dani z príjmu, ktoré ustanovili, že na rozdiel od všetkých ostatných subjektov, cirkevné inštitúcie uznané ako právnické osoby podľa občianskeho práva a amatérske športové kluby nepodliehajú v ňom stanoveným kritériám na účely určenia straty postavenia nekomerčného subjektu. Podľa žalobcu, dôsledkom je daňové zvýhodnenie uvedených dvoch druhov subjektov, pretože im umožňuje zachovať si postavenie nekomerčného subjektu, hoci už nespĺňajú kritériá uplatňované na iné subjekty.

Komisia vyslovila názor, že opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc a žaloba je neprípustná z dôvodu, že žalobca nie je osobne dotknutý predmetnými opatreniami.