Články

Najvyšší súd SR sa zaoberal povinnosťami obvodného lesného úradu v oblasti evidencie na účely konaní podľa zákona o lesoch, ako napríklad evidencia lesných pozemkov či evidencia obhospodarovateľov. Taktiež sa zaoberal právom obvodného lesného úradu posudzovať neplatnosť resp. platnosť nájomnej zmluvy, ktorej predmetom boli lesné pozemky.

Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom, cez ktoré pretekal vodný tok, pričom tieto užíval štát prostredníctvom správcu toku. Sporné bolo, či ide o súkromné pozemky, alebo o koryto vodného toku, ktoré sa podľa starého zákona č. 138/1973 Zb. o vodách stalo súčasťou vodného toku, a tým vlastníctvom štátu, bez ohľadu na to, či ide o prirodzené alebo umelé koryto. Súd preto posudzoval, či dané pozemky mali charakter koryta vodného toku už v čase účinnosti zákona, čo bolo rozhodujúce pre určenie vlastníctva.

Žalobkyňa ako riaditeľa školy na neurčitú dobu, bola zriaďovateľom odvolaná z dôvodu údajného závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Zriaďovateľ si pred odvolaním vyžiadal stanovisko rady školy, ktorá s odvolaním nesúhlasila, avšak k samotnému odvolaniu pristúpil až po uplynutí zákonom ustanovenej 15-dňovej lehoty.

Najvyšší správny súd SR sa zaoberal právnou situáciou, kedy bola žalobkyni uložená bloková pokuta za to, že nepredložila po výzve doklad o vykonaní technickej kontroly. Žalobkyňa argumentovala, že auto spĺňa všetky technické normy podľa platnej právnej úpravy Českej republiky. V Českej republike sa technická spôsobilosť vozidla preukazovala červenou značkou na poznávacej značke vozidla.

Najvyšší súd rozhodol o zmene katastrálnej hranice, v dôsledku čoho sa nehnuteľnosť daňového subjektu považovala za súčasť inej obce. Tá mu preto vyrubila daň z nehnuteľnosti, ktorú aj zaplatil. Následne však ústavný súd toto rozhodnutie pozastavil, a potom ho so spätnými účinkami zrušil, čím sa situácia vrátila do pôvodného stavu – nehnuteľnosť patrila opäť pod iné mesto. Vznikol tak spor o to, ktorý správca dane bol vlastne príslušný.